PO 20 ROKOCH SA TRESTNÉ KONANIE SKONČILO PRÁVOPLATNÝM OSLOBODENÍM
Aktualizováno: před 6 dny
V nedávnej minulosti sme Vás informovali o prípade nášho klienta, v ktorom Ústavný súd SR v roku 2023 konštatoval odopretie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že trestné konanie trvalo v danom čase 17 rokov. Sľúbili sme Vám, že Vás budeme ešte o tomto prípade informovať.
Náš klient čelil už do roku 2006 dlhoročnému trestnému konaniu za dva skutky, pričom pri jednom zo skutkov viacerí svedkovia poskytli klientovi alibi, že na mieste činu nebol, pretože v rozhodnom čase trávil čas s týmito svedkami. Rovnako, v istom okamihu klient predložil orgánom prokuratúry podanie s dôkazmi na preukázanie svojej neviny. Toto podanie klient podal osobne a bolo teda opatrené prezenčnou pečiatkou podateľne prokuratúry a klient teda disponoval rovnopisom tohto podania. Toto podanie klienta sa však zo spisu "stratilo" a nenašlo sa ani po námietkach klienta. Strata tohto podania viedla okresný súd v roku 2015 k odmietnutiu obžaloby. Voči rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí obžaloby podala prokuratúra odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a prikázal mu, aby vec meritórne prejednal a rozhodol, pričom pri svojom rozhodovaní má zohľadniť aj stratu tohto podania. Okresný súd prvýkrát oslobodil klienta v celom rozsahu v roku 2019, pričom však tento rozsudok bol prvýkrát zrušený odvolacím súdom v roku 2020. Okresný súd oslobodil klienta druhýkrát začiatkom roka 2022 (avšak s identickým odôvodnením ako prvýkrát, čo považujeme za neprijateľné), no aj toto rozhodnutie krajský súd zrušil druhýkrát, a to s identickým odôvodnením, čomu sa nemožno diviť, keďže aj odôvodnenie druhého rozsudku okresného súdu bolo rovnaké, ako v prvom prípade. Po prevzatí zastúpenia klienta v roku 2023 (t. j. klienta sme nezastupovali od začiatku konania, od roku 2006) sme podali ústavnú sťažnosť voči neprimeranej dĺžke konania, ktorej Ústavný súd SR vyhovel a konštatoval, že v trestnom konaní došlo k tzv. odmietnutiu spravodlivosti (inými slovami, konanie už nemôže naplniť svoj cieľ - spravodlivosť). Tretí oslobodzujúci rozsudok vydal okresný súd v roku 2024, pričom už venoval viac pozornosti svojmu odôvodneniu. Aj tento tretí oslobodzujúci rozsudok zrušil krajský súd tretí krát, s rovnakým odôvodnením ako v predošlých dvoch razoch, a teda nereflektoval na odôvodnenie tretieho rozsudku okresného súdu.
Rozhodli sme sa preto v roku 2025 podať ústavnú sťažnosť voči tomuto neustálemu rušeniu rozhodnutí okresného súdu (tzv. procesný ping-pong medzi súdmi), čo bol rozhodujúci moment prípadu. Ústavný súd SR síce ústavnej sťažnosti nevyhovel, ale konštatoval, že prvostupňový súd môže oslobodiť klienta aj napriek trom zrušujúcim uzneseniam odvolacieho súdu. Toto konštatovanie vytvorilo priestor pre prvostupňový súd oslobodiť klienta po štvrtý krát (už pod vedením nového zákonného sudcu), s čím sa napokon stotožnil aj odvolací súd.
Právoplatný oslobodzujúci rozsudok znamenal obrovskú úľavu pre klienta, pretože pri našom prevzatí zastúpenia neveril v spravodlivosť. V súčasnosti zvažujeme právne kroky k náhrade škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie.
V prípade potreby pri obhajobe v trestnom konaní alebo pri náhrade škody za nezákonné trestné konanie (po jeho úspešnom právoplatnom ukončení) nás neváhajte kontaktovať.





Komentáře